Piešťany
Mesto so špičkovou kúpeľnou starostlivosťou, zaujímavou architektúrou, skvelými kaviarňami a reštauráciami, prekvapivo autentickou atmosférou a vlastným ostrovom. K súčasnému stavu však viedla dlhá a nie vždy priama cesta.
Počas svojej histórie boli Piešťany súčasťou panstva najväčších uhorských mien - Matúša Čáka Trenčianskeho, Thurzovcov, či Erdődyovcov. Tunajších obyvateľov živilo najmä poľnohospodárstvo, ktoré neskôr vystriedalo kúpeľníctvo. Okolo liečivých prameňov vznikla kúpeľná osada Teplice, kam sa chodila regenerovať uhorská šľachta. Osada sa časom spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum mesta.
Do príchodu významného balneológa – profesora Heinricha J. von Cranza koncom 18. storočia sa na liečenie používala voda z jám vykopaných v zemi, ktorých využívanie komplikoval meniaci sa tok Váhu a časté povodne. Začiatkom 19. storočia dali Erdődyovci vybudovať prvé murované kúpeľné budovy, a od tejto doby sa liečba uberala pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F. E. Scherera, ktorý presadzoval komplexnú liečbu so stanovením individuálnej diagnózy a spôsobu liečby.
Koncom 19. storočia Erdődyovci prenajali kúpele Winterovcom – slovenskému podnikateľovi maďarsko-židovského pôvodu Alexandrovi Winterovi a jeho synom Imrichovi a Ľudovítovi. Toto obdobie je spojené s najväčším rozkvetom mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa kúpele stávajú svetoznáme. V roku 1899 vzniká symbol kúpeľov – barlolámač od Artura Heyera.
Rozvoj prerušila prvá svetová vojna, kedy Winterovci dali kúpele k dispozícii Červenému krížu a liečili sa tu ranení vojaci a dôstojníci. Cez medzivojnové obdobie kúpele opäť ožili nadobudli svoj zašlý lesk. Prúdili sem desaťtisíce hostí a aj mnohé známe osobnosti (napr. Jan Masaryk, Edvard Beneš, Alfons Mucha, Vlasta Burian). Pokračoval rozvoj kúpeľov i mesta, vystavala sa moderná infraštruktúra - asfaltové cesty, letisko, Krajinský a Kolonádový most. Winterovci vedeli, že kúpeľným hosťom treba poskytnúť aj možnosť rozptýlenia, kultúry, či zábavy. V roku 1928 vznikla prvá muzeálna expozícia (dnes hlavná expozícia balneologického múzea), kde bola zastúpená archeológia, história, výtvarné umenie, fauna a flóra.
Sľubný rozvoj narušila 2. svetová vojna. Po jej vypuknutí nastala úplná ekonomická stagnácia. V roku 1940 došlo ku zoštátneniu kúpeľov, ktoré ešte stále vlastnili Erdődyovci; a neskôr k ich znárodneniu. Winterovci boli stíhaní režimom a osud kúpeľov ovplyvnili udalosti 2. svetovej vojny, nástup socializmu a sovietska sféra vplyvu. Ďalší rozvoj mesta a kúpeľov zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Od druhej polovice 20. storočia si v meste našli svoje miesto aj iné priemyselné odvetvia – elektrotechnický podnik Tesla, či výroba zdravotníckej techniky Chirana. V súčasnosti má mesto približne 27 000 obyvateľov a štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu.
Viac o meste Piešťany
